Klikni na uzol a preskúmaj súvislosti
Murovaná kupola bez viditeľných vonkajších opôr sa stala symbolom renesancie — Brunelleschi ju nad florentským dómom postavil bez lešenia zospodu, pomocou dvojitej škrupiny a tehál kladených do vzoru rybej kosti. Odvtedy je kupola vizuálnym podpisom celého slohu, od Ríma až po neskoršie kupolovité chrámy v celej Európe.
Namiesto lomeného gotického oblúka sa renesancia vrátila k pravidelnému polkruhu nesenému stĺpmi — presne podľa antických vzorov. Brunelleschiho arkáda sirotinca Ospedale degli Innocenti vo Florencii je učebnicovým príkladom: rytmus rovnakých oblúkov vytvára pokojný, matematicky vypočítaný rád.
Hrubo opracovaný, akoby nedokončený kameň v spodnej časti fasády dodáva mestskému palácu dôstojnosť pevnosti bez skutočného opevnenia. Smerom nahor sa murivo postupne zjemňuje — florentské paláce ako Strozzi či Medici tak jazykom kamenárskej práce demonštrujú spoločenskú silu majiteľa.
Ploché stĺpy vtesané do steny — pilastre — členia fasádu podľa antických stĺporadí (dórsky, iónsky, korintský), hoci samy nič nenesú. Alberti ich na Palazzo Rucellai použil systematicky na všetkých poschodiach ako mriežku proporcií, čím zmenil fasádu na doslovný citát rímskej architektúry.
Renesanční architekti hľadali dokonalý geometrický tvar — kruh a symetriu okolo stredovej osi namiesto pozdĺžnej gotickej lode. Bramantov rímsky Tempietto, malá okrúhla stavba obopnutá stĺporadím a zavŕšená kupolou, zhŕňa tento ideál v miniatúre a stal sa vzorom pre stavby po celej Európe.