Dynastie a siete moci: 1301–1335

Po tom, čo košickí mešťania v septembri 1311 v pouličnej potýčke zabili palatína Omodeja Abu, kráľ donútil jeho synov v Košickej zmluve (október 1311) vzdať sa úradov a okupovaných hradov. Omodejovci však zmluvu porušili, spojili sa s Matúšom Čákom a vyvolali otvorenú rebéliu proti korune. Kráľ Karol Róbert vystúpil ako ochranca mestských slobôd a integrity štátu.

15. júna 1312 sa pri Rozhanovciach v údolí rieky Torysy odohrala jedna z kľúčových poľných bitiek uhorského stredoveku. Proti spojeným vojskám Omodejovcov posilneným oddielmi od Matúša Čáka stálo kráľovské vojsko Karola Róberta, doplnené o oddiely rytierskeho rádu johanitov, spišských kopijníkov a mešťanov z Košíc. Podľa dobových svedectiev išlo o mimoriadne tvrdý boj s ťažkými stratami. Vstup košických a spišských oddielov zohral dôležitú úlohu pri porážke povstalcov, čo kráľovi umožnilo obnoviť bezpečnosť strategickej obchodnej cesty údolím Torysy.

Bitka definitívne zlomila moc rodu Aba na východnom Slovensku a ich majetky kráľ udelil lojálnemu rodu Drugethovcov. Mesto Košice si vernosťou upevnilo postavenie kľúčového hospodárskeho strediska, čo v roku 1369 vyústilo do udelenia najstaršej známej panovníckej erbovej listiny pre mesto v Európe od kráľa Ľudovíta I. Panstvo Matúša Čáka na západe síce pretrvalo až do jeho smrti (1321), no jeho expanzia na východ bola natrvalo zastavená.

Privilégiom zo 17. novembra 1328 udelil Karol Róbert osade Cremnychbana mestské a banské výsady podľa vzoru českej Kutnej Hory a zriadil centrálnu kráľovskú mincovňu. Kráľ reformoval banský regál ústupkom: majiteľovi pôdy ponechal tretinu z banskej dane (urbury), čím odstránil zatajovanie ložísk drahých kovov a podnietil banský rozmach.

Karol Róbert zaviedol uhorský zlatý florén (neskorší dukát) podľa vzoru zlatej meny Florencie, s vysokou a stálou rýdzosťou (takmer 23 karátov a 9 grainov). Zavedenie stálej zlatej a striebornej meny spolu so zákazom vývozu nespracovaného drahého kovu a zavedením stálej kráľovskej dane (portálna daň, 1323) nahradilo dovtedajšiu deštruktívnu prax pravidelného znehodnocovania mincí (renovatio monetae). Kremnický florén sa stal uznávaným medzinárodným platidlom.

Banská oblasť dnešného stredného Slovenska – Kremnica, Banská Štiavnica a Banská Bystrica – sa stala kľúčovou hospodárskou oporou kráľovskej pokladnice. Privilégiá prilákali odborníkov a kapitál, čo postupne umožnilo budovanie mestských hradieb a gotickej architektúry, hoci rozvoj jednotlivých stredísk závisel od prirodzenej výnosnosti ťažobných žíl.

V novembri 1335 hostil Karol Róbert na hrade Visegrád českého kráľa Jána Luxemburského a poľského panovníka Kazimíra III. Veľkého. Po predrokovaniach v Trenčíne sa Ján Luxemburský vzdal titulu poľského kráľa za 20 000 kôp pražských grošov a Kazimír uznal českú zvrchovanosť nad Sliezskom. Mier vyriešil česko-poľské nepriateľstvo a položil základy vzájomnej politickej a colnej spolupráce troch monarchií.

Dôležitým hospodárskym cieľom bola snaha obísť viedenské skladové právo (Wiener Stapelrecht), ktoré nútilo kupcov predávať tovar vo Viedni a platiť rakúske clá. Panovníci zriadili nové priame colné koridory: Českú cestu (Via Bohemica) z Brna cez Trnavu do Budína a Poľskú cestu z Krakova cez Košice do Budína. Hoci presmerovanie tranzitu nebolo okamžité, zmluvy vytvorili stabilný právny rámec pre priamy diaľkový obchod.

Trnava potvrdila svoju rolu centrálnej colnice a prekladiska tovaru na moravsko-uhorskej trase a získala výrazné panovnícke úľavy. Košice a mestá na Spiši profitovali z ochrany obchodu so soľou, meďou a poľským súknom, čo vytvorilo finančné predpoklady pre rozvoj vrcholnogotického mestského staviteľstva.