Vyber si historickú vrstvu a porovnaj ju s dnešnými krajmi. Klikni na región a preskúmaj detaily.
Kráľ Štefan I. po roku 1000 zaviedol sústavu komitátov (žúp) — správnych obvodov okolo kráľovských hradov, spravovaných županom v mene panovníka. Boli väčšie a menej početné než neskoršie stolice, keďže viacero neskorších samostatných celkov (napr. Turiec, Liptov, Orava) bolo v tomto období ešte súčasťou rozľahlejších komitátov ako Zvolenský či Trenčiansky. Pre toto obdobie neexistuje voľne dostupný GIS zdroj s dobovými hranicami, preto je táto vrstva rekonštruovaná: skutočné hranice stolíc z roku 1785 sú zlúčené späť podľa toho, ktorá stolica z ktorého komitátu historicky vznikla (napr. Liptovská, Turčianska a Oravská stolica sa v 14. storočí vyčlenili zo Zvolenského komitátu). Ide teda o rovnaké reálne dáta ako pri stoliciach, len inak zoskupené — nie o dokreslené hranice.
Po tatárskom vpáde (1241–42) sa komitátny systém postupne premenil na stoličnú samosprávu — župy si volili vlastných úradníkov a získali väčšiu mieru samosprávy voči kráľovi. Súčasne sa z pôvodných veľkých komitátov postupne vyčleňovali menšie, samostatné stolice (Turčianska, Liptovská, Oravská, Malohontská, Turnianska), takže ich celkový počet postupne rástol.
Cisár Jozef II. v rámci osvietenského absolutizmu na krátky čas (1785–1790) zrušil stoličnú samosprávu a nahradil ju desiatimi štátnymi dištriktmi riadenými priamo z Viedne úradníkmi, nie voleným stoličným aparátom — hranice území sa pritom fyzicky nezmenili, zmenila sa len logika správy. Po jeho smrti v roku 1790 boli dištrikty zrušené a obnovila sa pôvodná stoličná samospráva, preto táto epizóda nemá na tejto mape vlastnú vrstvu.
Po revolúcii 1848–49 zaviedol Bachov absolutizmus dočasné administratívne kraje naprieč stoličnými hranicami, opäť ako centralizovanú správu bez stoličnej samosprávy. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní 1867 sa stoličný systém obnovil a stal sa základom pre reformu nasledujúceho desaťročia.
Uhorská žúpna reforma (zákon č. XXXIII/1876) zjednotila správu stolíc a slobodných kráľovských miest do jednotného systému a zároveň zlúčila niekoľko najmenších stolíc so susedmi — Gemerská s Malohontskou, Abovská s Turnianskou. Tento systém pretrval až do zániku Rakúsko-Uhorska v roku 1918.
Po vzniku Československa (1918) sa administratívne členenie slovenského územia menilo viackrát — župné zriadenie (1923), krajinské zriadenie (1928), a po roku 1948 postupne viacero sústav krajov a okresov. Táto mapa tieto medzistupne kvôli prehľadnosti nezobrazuje a prechádza priamo k dnešnému stavu.
Samostatná Slovenská republika zaviedla od roku 1996 súčasné členenie na osem krajov — najrozsiahlejšiu administratívnu reorganizáciu od žúpnej reformy 19. storočia. Viaceré dnešné kraje (najmä Žilinský a Banskobystrický) spájajú pod jednu správu územia niekoľkých bývalých historických žúp.